Prístup
Mestskou hromadnou dopravou (smer Malachov), vystúpiť na zastávke Stupy, rovnomennou ulicou, mostom cez Malachovský potok a cestou okolo záhradok až na hrebeň. Cesta pokračuje až na Pršanskú cestu (sklad Mototechny). Prístup na hrebeň možný aj od Malachova i Radvane (popri katolíckom kostole).
História
V tomto priestore, na nive Malachovského potoka, pod skalkami na Stupoch boli výrobne pušného prachu. Od roku 1633 do 1925 sa tu vyrábal veľmi kvalitný pušný prach.
Malachovské skalky, na pravobrežných svahoch Malachovského potoka, sú v odbornej literatúre známe už od 60-tych rokov 19. storočia, vďaka D. Štúrovi, ktorý im venoval široký priestor vo svojej správe z geologického mapovania v roku 1866. Za chránené bolo toto územie vyhlásené v roku 1990 (chránený prírodný výtvor), v 1994 upravené na chránenú pamiatku, v súčasnosti chránený areál.
Charakteristika
Geologicky je budované mezozoikom chočského príkrovu, na ktorý nasadajú vulkanity Kremnických vrchov. Základnou horninou mezozoika sú strednotriasové dolomity s prechodom do dolomitových brekcií, ktoré sú sekundárne prekremenelé. Môžeme tu teda pozorovať okrajové prejavy postvulkanickej činnosti, ktorá sa prejavuje prienikmi roztokov bohatých na SiO2. Prístupové cesty hydroterm sú viazané na centrálnu časť Kremnických vrchov. Prívodné cesty vyústili do komplexov dolomitov, kde vyplnili žilky a trhlinky kremitým materiálom. Z mineralogického hľadiska môžeme pozorovať značné zastúpenie opálu, ktorého farebnosť je závislá od prítomnosti prímesí železa, mangánu a zvyškov rozložených dolomitov. Miestami môžeme pozorovať aj nátekové tvary chalcedónu sivej až namodralej farby. Predpokladá sa, že vznikol rekryštalizáciou pôvodného opálu. Zo železitých minerálov je potrebné spomenúť limonit, vytvárajúci zhluky v trhlinkách, kde vznikol sekundárne. Morfologická členitosť územia je podmienená eróziou Malachovského potoka a s ňou spojenými procesmi selektívneho zvetrávania. Vznikajú „voštinovité“ tvary, skalné vaničky a tiež sieť kremitých žiliek spojená s intenzívnym prekremenením územia. Prekremenelé polohy sú výrazne odolnejšie voči zvetrávaniu ako rozdrvené karbonatické horniny, čo si môžeme všimnúť pri pozornejšom skúmaní samotných brál. Najčastejšími tvarmi územia sú vežovité a stupňovité bralá s relatívnou výškou do 10 metrov.
Zaujímavosti
Územie poskytuje veľké množstvo krásnych mikrotvarov na zvetrávajúcich stenách prekremenených karbonátov. Slabšie prekremenené polohy okrem veterného obrusu podliehajú aj krasovému zvetrávaniu, so zvyškami lokálnych škrapov.
Environmentálne aspekty
Využiteľnosť územia pri environmentálnej výchove poskytuje celý rad možností predstaviť neživú i živú prírodu (spoločenstvá kalcifilné - viazané na karbonátové podložie, ale aj kyslomilné - viazané na podložie ovplyvnené podielom SiO2 v prekremenelých dolomitoch) a najmä vplyv rôznej expozície skalných útvarov k slnečným lúčom. Na južných expozíciách sa nachádza mnoho teplomilných druhov, čím územie predstavuje oporný bod európskeho koridoru pontických a submediteránnych druhov paralelného s dolinou Hrona (končí pri Brezne). Veľmi názorný je aj vplyv človeka odlesnením južne exponovaných skalnatých svahov (v mnohom pozitívny príklad pre sukcesiu spoločenstiev) a ako protiklad zalesnenie týchto plôch u nás nepôvodnou borovicou čiernou (Pinus nigra), ekologicky meniacou podmienky teplomilných stanovíšť (ako výrazne negatívny vplyv). Je tu možné vidieť aj celú škálu vplyvov ľudskej činnosti, v dôsledku kontaktu s ľudskými sídlami, od necitlivých stavebných aktivít, znečisťovania, príležitostnej ťažby kameňa, neusmerneného chodenia a následnej erózie, kladenie ohňa, vnášanie nepôvodných druhov (zo záhradiek), venčenia psov a pod.
Formy využívania oblasti
CHA Malachovské skalky svojou pestrou geomorfologickou členitosťou vytvára zaujímavý a hodnotný krajinársky prvok, v tesnej blízkosti intravilánu Banskej Bystrice, v katastrálnom území Radvaň, medzi Hornou Radvaňou a Malachovom, čím nadobúda aj značný rekreačno-oddychový potenciál. Zladenie funkcií v území je nevyhnutnosťou aj v záujme biologických druhov, ktoré žijú v týchto skalných biotopoch. Je to zodpovednosť nás všetkých.
Fotogaléria
CHA Malachovské skalky, veže z prekremenených dolomitov (J.Galvánek)
Dolomity s kremitými žilkami, Malachovské skalky (J.Galvánek)
Skalná "vani?ka" v CHA Malachovské skalky (J.Galvánek)
Verzia pre tlač
Poslať článok e-mailom
50%